o tom ako dôvera stratila svoj výbeh,
a zamkla sa, v tej najtemnejšej izbe,
už len po nej sa ona potichučky hýbe.
Ale pekne od začiatku, ako sa tam dostala,
prečo nebehá si voľne iba v izbe postáva.
Začalo to dávnejšie, som dôverčivá povaha,
pred bránami do života niekto vstup si domáha.
Potreboval som sa zveriť, bolo toho veľa,
v hradbách môjho hradu, vznikla medzera,
kotol trápenia, bolesť vo mne dlho vrela,
prečo práve vtedy uniknúť zo mňa chcela.
Povedal som jej všetko sám som to nechcel,
bohužiaľ aj vec, čo spôsobila priestrel.
O pol roka prišla kríza, nečakaná vec,
život zariadený tak čo navaríš to zjedz.
A tak zjedol som všetko do poslednej omrvinky,
dôvera zradená,spomienky zavreté do skrinky,
už neverím nikomu, bola to slepá viera,
načo to bolo dobré, hruď úzkosťou mi zviera.
Ale zvládol som to, ja zvládnem každú skúšku,
kľudne tlačte na mňa ďalej, silou obušku,
zradil ma skoro každý, spolupáchateľ vraždy,
teraz nechám všetko zmoknúť v sebe, v hustom daždi.
Dnes kráčam ulicou, a spomínam na vás,
ja vám neodpustím kľudne modlite sa zdravas,
boh má možno otvorenú náruč, ja už nie,
bodaj by si každý jeden môj príbeh prežije.
Ale nehnevám sa na nikoho udusil som hnev,
ospravedlnenia prídu, ja počkám si na ne,
z mojej strany, však nikdy nespadne kameň,
končím túto tému, mám na háku váš nárek.
Tento text je venovany istej casti mojich priatelov a tak ked su tam oslovenia ako vas vam atd tak si to neberte osobne (pre menej chapavych)..:)..Ja viem uz asi mate pokrk tychto mojich vytvorov ktore sa pohybuju v tej basnickej rovine..T.j. veci videne trochu inak...Kotol trapenia...Hradby...A pod....Chce to aj nieco ine ja viem...Ale dostaval som taketo rymi do hlavy tak taketo su..:)..Dufam ze sa paci a prosim o vyjadrenie..:)..Diki..:)
