nedokážem strpieť ten falošný autotune,
voči takým fejkom neprejavujem ochotu
skôr spúšťam slovnú potopu ako Neptún,
vidím iba klam čo prekrýva noc temnú,

odviazal som rap aby mi preťal tepnu,
zmrdi si myslia, že mi muselo fakt prepnúť,
môžem celý vykrvácať, kľudne aj oslepnúť
no nič z tých postihov neuškodí môjmu tempu,

nebaví ma už ďalej sa pozerať,
ako hluchý súdi hudbu a slepý sa na to pozerá,
jediná možnosť vojsť do svojho panciera,
a niesť svoju ťažkú váhu aj nadalej do cieľa,

už sa nechcem obzerať idem svojím chodníkom,
nie som generálom ani plukovníkom,
som chladnokrvným vojakom čo rap robí s citom,
že máte nabité len slepé na to som si zvykol


mam 100 chutí hodiť sa do ohňa,
mám 100 chutí rozbiť ten obraz,
už mi nechutí žrať tie isté hovná,
som psychopat čo chce zanechať odkaz


kokoti ma chcú hodnotiť sami majú postih,
plný radosti z neúspechu obhrýzajú kosti,
nekonečný dostih v slučke neúprimnosti,
tu za úsmev získaš prúser tak ma pusťte,

špinavé ruky čo nepočuli o úcte,
chodby tohto väzenia sú príliš úzke,
počujem ako vravia, že sa stratím aj v tucte,
no ja verím, že im uštedrí ranu môj úspech,

poviem to len raz neopakujem ako echo,
som tu preto aby som zavrel hubu každou vetou,
ak chceš so mnou hovoriť pokľakni pred oltár,
a uvidíš len žiaru ako presvitá cez okná,

spolieham sa na vyššiu moc a na jej odkaz,
verím v čo verím, inú chcú vidieť dôkaz
máš môj hlas, moje razítko, môj doklad,
už nastal čas, musím vysypať tento odpad