Život je zvláštny vždy má nejaký háčik,
no ten môj ich má toľko, že pripomína šatník,
plné vrecia problémov nosím na pleciach,
nie som výnimočný nie som extra špeciál,

osamelý pešiak, aj tak nechcem prestať,
Čakám na to, kedy spravím dieru do sveta,
neviem kam mieriť tá jeho nepriestrelná vesta,
márni všetky moje pokusy a rozdáva gestá,

zamieta, zmieta zo stola a zametá,
ako upratovačka s mocou prezidenta,
nemá hranice a zastaví ťa kedy chce,
posunie ti cieľ alebo ťa vráti späť,

treba sa mu vysmiať a nevzdať sa,
nech sa stavia tvoja diaľnica,
nehanbiť sa a nevzdialiť sa od predstáv,
nemať strach keď sa zrazu vypnú svetlá,
nevrav to do vetra
musíš mu to povedať do očí, poď a vzchop sa!

ref.

tma vo svetle alebo svetlo v tme,
sám rozhoduješ kde padne ten tieň,
žiadne pravidlá ani prikázaný smer,
zmeň neznáme na známe to je zámer