Piatok poobede práve som sa chystal domov
mozog na polovičný výkon mimo na sto honov
žmúrim cez lúče čo prenikli korunami stromov

Áno presne tak vtedy som stratil slová
tunelové videnie jak v piatok mladý Slovák
zrenice veľké jak nafetovaná sova srdce robí

Toto je prdel jak má byť a žiadne pikolo
v tomto smere ma nepoučuj volaj ma riťolo
jedna prvotriedna ma čaká doma neviem sa dočkať
(švác švác švác švác)

No teraz čumím na túto neviem odtrhnúť oči
hovorím si šak sa iba pozerám to neni zločin
potím sa zvedavosť ma má v moci je to čudný pocit

Refrén
To všetko máj ten keď vonia zvončeky zvonia slobodou
to tento máj čas lásky máj

A v tom mi ani neviem prečo preletelo hlavou
toto sa nestáva každý deň musím za ňou
prvý krát som na pochybách či môže byť lepšia jak moja

Šak o nič nejde iba jej chcem vidieť do tváre
žiadne večere úrady radnice a oltáre
keď bude spredu minimálne tak dobrá jak zozadu

Tak čo ?! Čo ja viem asi si ju odfotím
ale už musím ísť do toho dosť bolo
váhania čo keď ujde a nikdy to nezistím?
(čo ? čo ? čo ? čo ?)

Samozrejme práve vtedy sa to stalo
skáče do busu a ja bezhlavo za ňou
keď sa vraví blbí jak delo ja som kanón

Refrén
To všetko máj ten keď vonia zvončeky zvonia slobodou
to tento máj čas lásky máj

Neverím kde som sa ocitol a čo robím
nevnímam časopriestor netuším koľko je hodín
čo poviem ten svojej keď sa bude pýtať kde som sa zdržal
(čo ? čo ? čo ? čo ?)

V tom spotenom dave ju začínam strácať
cesta MHD by sa mala ľudom preplácať
zastavujeme vidím ju vonku tlačím sa dverami

Jak kráčam za ňou znovu rozmýšlam čo poviem doma
a čím som k nej bližšie tým sa mi zdá viacej povedomá
otáča sa ku mne zamŕza ma papula do korán

Neviem kto z nás dvoch je teraz viac mimo
koho toto nečakané stretnutie viac prekvapilo
oveľa viac jak les na mílu stojíme bez dotyku
nechápavo stojí a kladie otázku: ,,zlato a čo ty tu"?