Spoznali sme sa vtedy u nás, hoplá,
len som ju pozoroval, bol som ešte soplák,
bola na mňa stará, mohla mi byť matkou,
poznali ju naši a aj dedo s babkou.
Jak išli roky som sa okolo nej motal,
no nevšímala si ma, vravela otál-potál,
zakopla o mňa až keď som bol puberťák,
povedala ahoj, ne hello, ani guten tag.
Neohrabaný, bol som také teľa,
vedel som, že ich mrcha mala už predo mnou veľa
najväčších štramákov, je skúsená a zrelá,
nešlo mi do hlavy, čo by asi odo mňa chcela.
Hop a zrazu je to trinásť jarí,
máme spolu deti, všetci vidia ako sa nám darí,
bola to nedosiahnuteľná kráska,
a kukaj už to neni platonická láska.
Milujem ju a niečo ti prezradím,
môžete mi núkať hocičo aj tak ju nezradím,
starám sa o ňu, jak sa ona vždy starala o mňa,
dám jej to najlepšie, nemôžem na ňu vešať hovná.
Aj po rokoch to cítim stále rovnako,
keď sme spolu nemyslím na nič, hlava v oblakoch,
potom môžeš vidieť jak padá späť a mám ju v smútku,
keď vidím jak ju zmachlia a robia si z nej prostitútku.
Vídam ju vo vyzývavých handrách,
s výrazným mejkapom, tu končí všetka sranda,
tá malá chudinka sa nemá ako brániť,
tak sa nečuduj, že som nervózny, keď ju skúšajú zraniť.
Pre takých u mňa miesto neni,
nech žijú poctiví gentlemani,
palec hore pre všetkých, ktorí ju ochraňujú,
vztýčené prostredníky pre tých čo ju znásilňujú.